347
Štefan Peciar
ŠTEFAN PECIAR
15. 10. 1912, Nedanovce, okr. Partizánske – 24. 1. 1989, Bratislava. Študoval v r. 1932 – 1937
na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika – germanistika – fonetika). 1938
PhDr., 1964 CSc. V r. 1938 – 1939 pôsobil na gymnáziu v Prahe, v r. 1939 – 1940 na Obchodnej
škole v Prahe (profesor), v r. 1941 – 1943 pracovník Slovenskej učenej spoločnosti v Bratisla-
ve (riaditeľ redakcie vedeckých časopisov), v r. 1943 – 1947 pracovník Slovenskej akadémie
vied a umení (vedecký redaktor, vedúci prezídia), v r. 1947 – 1949 pôsobil na Kráľovskej
univerzite v Lunde, Švédsko (lektor českého a slovenského jazyka), v r. 1949 – 1952 pracov-
ník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, v r. 1952 – 1953
Ústavu slovenského jazyka SAVU, v r. 1953 – 1966 Ústavu slovenského jazyka Slovenskej
akadémie vied, v r. 1967 – 1981 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (ve-
decký pracovník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník), v r. 1950 – 1965
riaditeľ ústavu, od r. 1981 na dôchodku, v r. 1981 – 1985 vedecký pracovník konzultant JÚĽŠ
SAV. Člen komisie pre vypracovanie nového vydania Pravidiel slovenského pravopisu z r.
1953 (hlavný redaktor), v r. 1954 – 1965 predseda pravopisnej komisie, v r. 1952 – 1983 člen
ortoepickej komisie. V r. 1957 – 1972 člen výboru Združenia slovenských jazykovedcov pri
SAV, od r. 1972 člen výboru a v r. 1976 – 1981 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti
pri SAV. V r. 1962 – 1974 člen a v r. 1962 – 1965 predseda vedeckého kolégia jazykovedy
SAV, v r. 1975 – 1982 člen vedeckého kolégia SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení.
Od r. 1971 predseda transliteračnej komisie Československého komitétu slavistov. Od r. 1973
člen a v r. 1973 – 1983 predseda medzinárodnej lexikologicko-lexikografickej komisie pri
Medzinárodnom komitéte slavistov. Člen komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských
dizertačných prác vo vedných odboroch slovenský jazyk, jazykoveda konkrétnych jazykových
skupín – slovanské jazyka a vo vednom odbore český jazyk. 1972 vyznamenanie Za zásluhy
o výstavbu, 1977 Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách,
1982 Strieborná čestná plaketa Josefa Dobrovského za zásluhy v spoločenských vedách.
Spočiatku sa venoval fonetike a fonológii, neskôr lexikológii a lexikografii, najmä práci
na Slovníku slovenského jazyka, ktorý bol vypracovaný pod jeho vedením. Na práce z oblas-
ti lexikológie a lexikografie nadväzujú jeho práce z oblasti štylistiky a kultúry jazyka. Početné
sú aj jeho práce týkajúce sa slovenského pravopisu. Pod vedením Š. Peciara boli vypracované
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953 (a ďalších 10 vydaní z r. 1954 – 1971). Novšie venoval
pozornosť štúdiu gramatickej stavby spisovnej slovenčiny a problematike jazykových vzťahov,
najmä vzťahu češtiny a slovenčiny.
2003
1. Krátky slovník slovenského jazyka. Ved. red. J. Kačala. 4., dopl. a upr. vyd. priprav. J. Kačala,
M. Pisárčiková, M. Považaj. Bratislava: Veda 2003. 988 s. ISBN 80-224-0750-X (spoluautori J. Doruľa,
J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková,
E. Tibenská, M. Urbančok).
Ref.: Bosák, J.: Nové slová v slovníku. In: Rodina a škola, 2003, roč. 51, č. 9, s. 4.
Literatúra
Horecký, J.: Na nedožitú deväťdesiatku Štefana Peciara. In: Kultúra slova, 2002, roč. 36, č. 5, s. 281 – 282.
Štefan Peciar. In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakis-
tov a slavistov (1996 – 2000). Bratislava: Veda 2003, s. 330 – 331. ISBN 80-224-0719-4 (súpis prác Š. Peciara za
r. 1997 – 1998).